Peter Mrázik

Popis

Môj (obyčajný) príbeh, ako som sa dostal k fotkám a foteniu Mal som asi 15 rokov, keď môj strýko Ján Bartanus tesne po revolúcii, otvoril svoj prvý fotolab. Každá, vtedy ešte koruna, ktorá nebola od rodičov bola dobrá. Tak som išiel k nemu brigádovať. Pamätám si, vtedy sme fotky robili do noci. Všetko sa fotilo na filmy, žiadna digitalizácia, žiadne fotenie na mobily (v tej dobe ešte neboli). Takže všetko na filmoch. Filmy vyvolať a potom vyrobiť fotky. Bolo toho vtedy veľa. Nebola možnosť odfotiť sa doma, prípadne priamo vo firme a priamo vložiť do preukazu. Ak ste potrebovali foto na preukaz cupitali ste do fotoslužby, kde Vás odfotili a po pár dňoch, keď bol film vyfotený, vyvolaný, dostali ste svoju sadu fotiek na preukaz. Vyvolaný film z dovolenky ste si mohli vyvolať a urobiť si fotky aj doma. Ale ak ste nemohli dovoliť „okupovať“ niekoľko hodín kúpeľňu (a vtedy bola v byte štandardne iba jedna), zašli ste do fotoslužby, kde sme to urobili za Vás. Samozrejme nie ručne (ako Vy doma), ale už na strojoch. Toto boli moje začiatky, výroba fotiek z filmov. Prešli mi ich rukami tisícky. Keď som skončil strednú školu, nemal som chuť ísť študovať a najjednoduchšia voľba bola pre mňa práca u strýka. Zaučený som bol, takže som pokračoval. Viac menej z pohodlnosti a zotrvačnosti. Technológia v oblasti fotiek ale napredovala. Musel som sa prispôsobiť. Stroj na digitalizáciu filmov urýchlil robotu, umožnil nové veci. Už si nemusel všetko fotograf „strážiť“ na mieste, niečo sa dalo doupravovať aj po nafotení. Zistil som, že táto práca ma celkom baví. Stihol som ešte nejaké odbočky do iných „sfér“, ale zase som sa vrátil k fotkám. Keď mi strýko navrhol, aby som sa postavil nie len k stroju na výrobu fotiek, ale aj za foťák, tak som chvíľu váhal. Predsa len ešte to nebolo ako dnes. Fotilo sa na filmy. Keď si ho zle založil, zle zaostril, „prepálil“ alebo nemal riadne svetlo, nebolo z fotiek nič. A zistil si to, až keď sa film vyvolal. Dnes si fotku na obrazovke pozrieš hneď, cvakneš znovu a znovu, pri iných svetelných podmienkach, inom nastavení fotoaparátu, po doostrení. Teraz sa veľa vecí dá „dorobiť“/“opraviť“, ak ovládaš šikovné programy. Takže vtedy to bolo to poctivé: clona, čas, ISO, kompozícia. Všetko muselo byť „eňo- ňuňo“. Ale dal som sa na to a zistil som, že ma to baví viac a viac. Videl som výsledky môjho fotenia, pod dohľadom strýka som sa zlepšoval. Fotil som svadby, stužkové, portrétové fotky, rodinné fotky. Po tom, čo strýko zomrel, som sa osamostatnil a začal som pracovať „sám na seba a sám za seba“. V praxi od skúsenejších, v kurzoch, samoštúdiom som sa ďalej učil nové postupy pri fotení aj postprodukcii, ovládanie techniky. Postupne dokupoval techniku, pomôcky na fotenie, otvoril som fotoslužbu a zriadil plne vybavený fotoateliér. Aj preto Vám dnes viem ponúknuť moje služby profesionálneho fotenia, výroby fotiek, fotoplátien, veľkoformátových fotiek, výroby fotodarčekov a služby profesionálneho fotoateliéru.